Juraj Fuzák

Trnava je známa nielen ako Malý Rím, ale aj ako mesto kultúry a športu.

Z generácie na generáciu sa dedí „diagnóza Spartak“. Mnohí majú ešte v pamäti pieseň Rivers of Babylon, na ktorú nastupovali hádzanári na palubovku. Dnes máme v trnavskom hokeji viac detí než mnohé extraligové mestá dokopy.

Môžeme sa pochváliť vynikajúcimi volejbalistkami, narastá dopyt po bojových športoch či atletike. Ako otec dvoch synov však vnímam aj negatíva tejto doby ako detská obezita či odpor k pohybu ako takému.

V Trnave sú šport a voľnočasové aktivity top prioritami. Rekonštrukcia areálu Slávie či kompletná renovácia ihrísk na školách a ich sprístupnenie širokej verejnosti, ktoré sme zrealizovali, sú však len začiatok. V ďalšej fáze bude musieť nevyhnutne prísť k rekonštrukciám školských telocviční a dobudovaniu kompletného zázemia na väčšinu športov na Slávii.

Neverte, prosím, rečiam, že všetko má byť zadarmo a to, čo sa dnes platí, bude lacnejšie. Nie, nebude, aj tá najušľachtilejšia myšlienka niečo stojí. Som rád, že sme sa míľovými krokmi vzdialili od bodu, keď sme komisiu mládeže a športu preberali s ročným rozpočtom 25 000 eur na všetky športy v meste. 
Som si vedomý, že sme ešte nedosiahli ideálny stav a že sa pri tvorbe a rozvoji robia aj chyby. Sú normálnou súčasťou života. Nenechajte si nahovoriť, že sem príde nejaký spasiteľ a dá všetkým všetko a zadarmo. Verím, že ako mesto sme už v myslení oveľa ďalej. 
Vďaka za podporu a spoluprácu!